Kultúra a kultúrne pamiatky

Dejiny Čajkova ako cirkevného majetku vždy úzko súviseli s dejinami susedného Rybníka. Podľa historika N. Knauza kláštor vo Svätom Beňadiku vlastnil vždy iba majetkový podiel (časť) obce Rybník. Vlastníkmi ďalšej časti boli mešťania zo Starého Tekova, ktorých podiely už pred r. 1251 kúpil arcibiskup Štefan. Ďalší majetkový podiel v Rybníku 60 jutár (hold) kúpil v roku 1266 arcibiskup Filip. Nándor Knauz predpokladá, že arcibiskup Filip na tomto základe obsadil celú obec a z tohoto sa potom vyvinul dlhý proces so svätobeňadickým opátstvom.

Pred rokom 1450 bol v Čajkove vysvätený kostol sv. Mikuláša. V roku 1559 hontiansky arcidiakon Ján Derečkey vykonal v jarných mesiacoch kanonickú vizitáciu farností v Tekovskej stolici. Toto územie bolo často napádané Turkami, preto sa neodvážil ísť všade osobne. V Čajkove ho zastúpil vicearcidiakon, rybnícky farár Ján. Uviedol, že Čajkov patrí pánom zemanom. Má malý kostol, v ktorom sú tri oltáre s jednoduchými rúchami, kalich je jeden, sviatosti sú všetky. Farár sa volá Adam, bol vysvätený v Ostrihome dôstojným pánom arcibiskupom Tomášom (Tomáš Bakócz, arcibiskup v rokoch 1497-1521). Farár má manželku a jedného syna. Je zaujímavé, že cirkevná vrchnosť poslala vizitačnú zápisnicu krátko po ukončení vizitácie na vedomie ostrihomskému sandžakbegovi Mehmetovi, ktorý richtárom obcí 10. mája 1559 nariadil zaplatiť cirkevnú daň tureckej vrchnosti za uplynulé tri roky. Táto kanonická vizitácia je tak dôkazom o tom, že i obce na sever od Levíc boli veľmi skoro poplatné Turkom.

Podľa kanonickej vizitácie z roku 1647, ktorú vykonal tekovský arcidiakon, ostrihomský kanonik Matej Schlegel, Čajkov bol už filiálkou rybníckej farnosti. V Čajkove už nestála farská budova, bola len farská záhrada. Kostol bol zanedbaný, v zlom počasí do neho pršalo. Obyvatelia boli katolíci (s výnimkou štyroch).

V roku 1706 dochádza, v súvislosti s vyháňaním katolíckych farárov z niektorých obcí, k obnove samostatnej farnosti v Čajkove. Farárom sa stal Štefan Gálik (správne Gulička). V roku 1712 bol Čajkov opäť pričlenený k farnosti Rybník. Po smrti rybnického a čajkovského farára O. Ravasza bol 26. januára 1744 vymenovaný za nového farára Florián Stanek. V tom istom roku (od sviatku sv. Jána Krstiteľa do sviatku sv. Michala) bol Čajkov pod interdiktom (cirkevnou kliatbou). Príčiny sú neznáme. V roku 1787 bola čajkovská cirkev opäť reštituovaná ako farnosť, dočasne však iba ako expozitúra, závislá od fary v Rybníku. Prvým jej správcom sa stal Pavol Spišák, predtým farár v Pukanci.

Farský kostol

Terajší kostol v Čajkove nie je pôvodný. Na tom istom mieste stál predtým starší, menší kostol, krytý šindľom o ktorom máme správu z roku 1561. Tento 12. marca 1753 na sviatok sv. Gregora, pápeža vo veľkom, ničivom požiari veľmi poškodený a pravdepodobne už nikdy nebol úplne obnovený. V tomto požiari vyhorel celý Čajkov, vyhorela aj veža kostola, zvony sa roztopili. Tento pôvodný kostol bol postavený za panovania kráľa Mateja Korvína, ktorý vládol v rokoch 1458–1499. Vysvitá to z nálezu mincí, ktoré sa našli pri búraní sakristie vyhorelého kostola. Bolo to 30 kremnických dukátov s obrazom a nápisom tohto panovníka.

Rok 1775 je rokom, kedy sa v Čajkove začal stavať terajší kostol. Náklady hradila Kráľovská komora, povoz a ručné práce poskytli Čajkovčania. Stavba trvala 5 rokov. Dokončili ju v roku 1779 , avšak len po chórus. Ostatná časť veže bola dostavaná v roku 1803, za farára Františka Xavera Orfandla. V roku 1852 bolo treba vežu znovu dôkladne opraviť. Opravu urobil levický tesár Bumberle a jeho palier Hliva. Aj túto opravu financovala kráľovská komora. Nový kostol je postavený v jednoduchom, ale vkusnom barokovom slohu. Ikeď nie sú známi jeho stavitelia a ani iné bližšie okolnosti, predsa možno vysloviť mienku, že na stavbe sa podieľali majstri, ktorí práve v roku 1771 dokončili stavbu kostola v Rybníku. Dielo samo chváli majstrov. Kostol právom udivuje svojou veľkosťou, priestrannosťou a eleganciou múrov.