[vc_row][vc_column][vc_column_text]
Jozef Novák (1879 – 1917)
V období maďarizácie na prelome 19. a 20. storočia v Čajkove pôsobiaci ako národný buditeľ, ktorý sa zaslúžil o zachovanie slovenského povedomia tunajšieho obyvateľstva. Narodil sa 19.1.1879 v Skalici. Po štúdiách na teológii bol vysvätený na kňaza v roku 1904 v Ostrihome. Ako kaplán pôsobil v maďarskom Ersékvarde, Sklaci, Podolí a Trstíne, neskôr ako farár v Šamoríne. V týchto mestách, najmä v Skalici sa v plnej miere rozvinuli jeho národnobuditeľské snahy, kde sa zapájal do záslužnej kultúrnej práce. Bol odborníkom na ľudový folklór. Bol neúnavným propagátorom Kollárových „Katolíckych novín“, ktoré sa tlačili v Skalici. Noviny mali v tom čase veľmi málo čitateľov a za články v nich uvedené hrozilo redaktorom vyše 11 „pravôt“. V záujme záchrany týchto novín sa utvoril výbor, ktorého funkciou tajomníka a „hýbadla“ celej akcie vykonával Jozef Novák. Následkom bolo preloženie do Nádaša (Trstín). Aj tu naďalej hrával slovenské divadlá, s mládežou nacvičoval národné piesne, propagoval slovenskú tlač. Po ďalšom preložení do Šamorína prepukla u neho tuberkulóza, ktorá bola dôvodom jeho dočasného penzionovania. Do Čajkova prišiel v septembri 1912 s podlomeným zdravím. Ľudia si ho čoskoro obľúbili najmä pre jeho dobrosrdečnosť a skromnosť.
Zachoval sa jeho zápis v kalendári: „Obsiahnul som faru, čo v snách mi bolo vždy vrcholom túžob, no po skúsenostiach len snom. A sen sa vyplnil. Dostal som ľud ako kus chleba dobrý, ktorý by mi svoju šatu dal a neprestáva ma obdarúvať.“ Propagoval a obhajoval slovenskú národnú tlač, farníkov získaval za členov Spolku Sv. Vojtecha, požičiaval im slovenské knihy a časopisy. Ako obranca národných práv Slovákov do svojej smrti neprestal bojovať proti maďarizačným snahám v školstve, cirkvi a vo verejnom živote. Umrel v mladom veku – 38 ročný, dňa 4.8.1917. Pochovaný je v Čajkove. Na miestnej fare mu bola v roku 1936 odhalená pamätná tabuľa.[/vc_column_text][/vc_column][/vc_row][vc_row][vc_column][vc_column_text]
Roman Justín Štibraný
Narodený 13.5. 1908 v Lošonci, okres Trnava, Teológiu študoval v Trnave a v Ríme, kde ho v roku 1935 vysvätili za kňaza. Už pred tým tam záskal doktorát filozofie (1931). Vo svojich rímskych štúdiách pokračoval až do r.1936, keď dosiahol licenciát z teológie. Bol kaplánom vo Vrbovom, Bratislave, Lančári (okres Piešťany).
V r.1940 bol výmenovaný za riaditeľa Katolíckej tlačovej kancelárie v Bratislave, r. 1945 bol ustanovený za asesora Sv. Stolice v Trnave. Po vojne sa stal hlavným a zodpovedným redaktorom Katolíckych novín. V roku 1949 ho degradovali a pracoval ako kultúrny referent Spolku sv. Vojtecha. Potom pôsobil ako kňaz v Seredi, Hornej Strede, Podolí nad Dunou.
Do Čajkova prišiel v r.1960. V r.1968 bol vymenovaný za okresného levického dekana. V r.1977 odchádza na dôchodok do Krakovian. Zomrel v r. 1980, pochovaný v Čajkove.
Úzko spolupracoval predovšetkým s časopismi Actio catholica, Slovenský svet, Katolícke noviny. Stal sa jedným z priekopníkov šírenia katolíckeho sociálneho učenia na Slovensku. Významnou je jeho kniha Ako sa díva Cirkev na sociálnu otázku? , Sociálny zákonník – náčrt kat. sociálneho učenia. Cenný je aj jeho preklad encykliky Pia XII. Divine illius magistri – O kresťanskej výchove mládeže. Okrem toho vydal dielo Svätá studňa v Chichen – itzá.
Z radov Čajkovčanov boli vystvätení za kňazov:
d.p. Jozef Psársky, nar. 22.3.1895, zom. 26.3.1977
d.p Jozef Kúdeľa, nar. 23.2.1915, zom. 13.10.1990
d.p Štefan Chlebo, nar. 3.8.1918, zom 17.9.1988, všetci odpočívajú v Čajkovskom cintoríne.
23.5.1992 bol vysvätený za kňaza – saleziána, diakon Cyril Gajdoš, ktorý naďalej pôsobí v reholi.[/vc_column_text][/vc_column][/vc_row]